Obec Erdõbénye

Erdõbénye je jedným z najstarších roľníckych mestských osídlení v tokajskej oblasti. Od príchodu maďarských kmeňov sa považuje za maďarskú obec. Obec sa vybudoval okolo pohoria Mulató a leží pri vchode do údolia Aranyos. Má 1600 obyvateľov, je obklopená pohoriami, ktoré sú bohaté na archeologické nálezy a nerastné suroviny. Leží v strede tokajskej vinárskej oblasti (iba niekoľko kilometrov od geometrického stredu Európy - Tálly). Prvá písomná pamiatka pochádza z roku 1404. Prvými majiteľmi boli Berényovci, v roku 1428, Belecsényi István, neskôr Pallagi István, Pálóczyovci, Gerencsériovci a Rozgonyovci.

V roku 1486 sa dostala do rúk Lórántffyovcov a Rákócziovcov. František Rákóczy II. ju droval viacerým rodinám a napokon ju získali Erdődyovci.

V stredoveku pozostávala z dvoch častí: Mező a Egyházas Berény. Erdőbénye vlastnila vynikajúce lesy a pohoria vhodné na pestovanie hrozna a dlhé storočia patrila medzi najvýznamnejšie ľudské osídlenia tokajskej oblasti s tržničnými a vinársko-obchodníckym právom.

Od roku 1604 je začlenená medzi rákóczyovské majetky a začne sa rozvíjať. Rákóczyovci tu vybudovali hospodárske centrum, postavili veľkú kúriu spod ktorej vychádza jedna z najväčších, súvislých, viacpodlažných, spolu 22 ramenných pivničných sústav. O význame Erdőbénye svedčí aj fakt, že boli obdobia, keď sa tu pracovalo viac ako 100 bodnárov – výrobcov vínnych sudov.

V roku 1830 Szirmai Ödön vybudoval 5 km od obce medzi horami kúpeľné miesto s pavilónmi a hostincom. Kúpele s minerálnym charakterom, ležiace 260 m nad morom a chránené vysokými pohoriami priniesli obci ešte väčšiu slávu. Erdőbénye sa stáva nielen známym a navštevovaným liečebným kúpeľom, kde sa usporiadali najvýznamnejšie bály danej doby, ale aj významným strediskom kultúrneho, politického a hospodárskeho života reformného obdobia. V súčasnosti sú kúpele a rekreačné stredisko k dispozícii návštevníkom.

Medzi významné historické pamiatky patria: rímskokatolícky kostol postavený v roku 1548, evanjelický kostol postavený v roku 1787 a Rákóczyho kúria. V roku 1831 sa tu šírila mórová epidémia a na pamiatku jej obetí bol postavený pomník Koleráskő na okraji obce, na svahu Mulató.