Príslovie: "Incipit in Sátor, desinit in Sátor" ... hovorí, čo aj v skutočnosti platí: Podhorie sa začína pri obci Sátorhegy (Abaújszántó) a končí pri obci Sátorhegy (Sátoraljaújhely). Vinárska oblasť sa rozprestiera v trojuhoľníkovom tvare, kde sa nachádza 28 obcí vlastniacich právo na výrobu tokajského vína.

V Erdőbénye sa našli odtlačky prahrozna Vitis tokaiensis pochádzajúceho z doby miocénskej. Sme hrdí na to, že túto vzácnu rastlinu spoznala veda práve z tokajskej oblasti. Nález je dôkazom toho, že vinič je endemickou rastlinou v Tokaji. Podtokajsko je pravlasťou nie iba vzácneho fosilistického vitis tokaensis, ale aj neskoršej odrody Vitis sylvestris.

Už v roku 1600 boli vydané prvé župné zákony, ktoré upravili obrábanie hrozna, výrobu vína, zdanenie a obchodovanie s vínom. O význame tokajskej oblasti, ako aj tokajského vína svedčí aj kráľovské nariadenie z roku 1737. Podobné nariadenie v tej dobe vzniklo iba v prípade vína z Porta. Táto niekoľko storočná kvalita a ochrana patentu je jedným z tajomstiev svetovej slávy tokajského vína. Druhým faktorom sú geologické a geografické podmienky a jedinečná mikroklíma. Ony dávajú vínu špecifickú, ničím nezameniteľnú chuť a farbu. Nakoniec od počasia závisí, či v danom roku sa vytvára dostatočné množstvo tzv. cibéb a aká bude kvalita ročníkov. Dažďové počasie na konci leta a na začiatku septembra pozitívne podporuje ušľachtilú hnilobu hrozna. Ako po dažďoch prichádza dlhá, slnečná, teplá jeseň s októbrovými hmlistými a chladnejšími ránami, v strapcoch sa začína tvorba tzv. cibéb (zhrozienkovatelé bobule hrozna, napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea).

Iba za týchto priaznivých podmienok sa môže vyrobiť slávny tokajský výber (aszú) s jedinečnou chuťou, vôňou a arómou. Ak sa príliš predĺži daždivé obdobie a je málo slnka, vtedy nedôjde k tvorbe tzv. cibéb a namiesto ušľachtilej hnilobe nastane sivá hniloba. Môže sa stať, že iba každý 3-4. rok je priaznivá úroda na výrobu tokajského výberu.